ČAKÁ NÁS (OBCHODNÁ) VOJNA?

Vydáno 18.5.2018

Takzvaná obchodná vojna medzi najväčšími globálnymi ekonomickými blokmi je jedným z faktorov, ktorý by mohol patriť medzi spúšťacie katalyzátory nasledujúcej globálnej recesie so všetkými jej následkami. Varovné výsledky za prvý štvrťrok sú pritom zatiaľ len „ochutnávkou“ toho, ako reaguje reálna ekonomika už aj na samotné signály potenciálneho zadrhnutia sa súkolia voľného celosvetového medzinárodného obchodu.

 

Výsledky hospodárstva eurozóny z úvodu tohto roka pripomenuli odveké príslovie, že žiaden strom nerastie do neba. Respektíve poukázali na to, že podobne ako v prípade striedania ročných období nesmieme zabúdať ani na zákonitosť striedania sa jednotlivých fáz hospodárskeho cyklu.

V prvom štvrťroku 2018 sa medziročný reálny rast HDP eurozóny spomalil na 2,5 percenta. V štvrťročnom porovnaní sa reálna tvorba HDP v 19-tich krajinách zdieľajúcich spoločnú európsku menu spomalila na 0,4 percenta (oproti 0,7 percenta na konci vlaňajška), čo bolo najpomalšie tempo rastu od leta 2016.

Zatiaľ neradno predbiehať s Jóbovými zvesťami, keďže stále hovoríme len o zmiernení tempa rastu. To bolo navyše v predošlých mesiacoch signalizované takzvanými predstihovými ukazovateľmi podnikateľskej a investorskej dôvery, ako aj štatistikami o vývoji priemyselnej produkcie a vývozu Nemecka, hospodárskej lokomotívy eurozóny.

Okrem toho k oslabeniu ekonomickej výkonnosti v prvom kvartáli prispeli aj jednorazové vplyvy vrátane chladnejšieho než zvyčajného počasia či zvýšenej štrajkovej aktivity. Čo je však hodné zvýšeného zreteľa, je skutočnosť, že pod pokles podnikateľskej a investorskej dôvery v uplynulých mesiacoch sa podpísali aj obavy z možného nárastu protekcionistických opatrení v medzinárodnom obchode.

Teda strach z takzvanej obchodnej vojny, najmä vo vzťahu k Spojeným štátom americkým, ktoré sú nielen najväčšou ekonomikou sveta, ale aj dominantným exportným partnerom starého kontinentu, vrátane Nemecka. Tam zasa smeruje takmer tretina vývozu Česka, približne štvrtina exportu Maďarska a viac než pätina zo Slovenska. Obavy z transatlantickej obchodnej vojny vzrástli po tom, čo administratíva prezidenta Donalda Trumpa splnila svoje predvolebné hrozby a zaviedla nové clá na dovozy z Číny.

Prípadná transatlantická obchodná vojna by sa tak citeľne dotkla aj stredoeurópskeho priemyslu. Do začiatku júna sa z Washingtonu očakáva rozhodnutie o tom, či USA uvalia zvýšené clá na dovozy ocele a hliníka z Európskej únie. Okrem toho zazneli aj hrozby zo zavedenia dodatočných ciel na dovozy automobilov z Európskej únie, čo sa môže dotknúť nielen českých a maďarských automobiliek, ale veľmi badateľne aj závodu skupiny Volkswagen v Záhorskej Bystrici pri Bratislave, kde sa montujú viaceré prémiové značky vozidiel SUV smerujúce dominantne práve na americký trh.

Za „nespochybniteľne negatívne riziko“ pre hospodársky rast označila nárast obchodného napätia s USA vo svojej jarnej prognóze aj Európska komisia. Hoci svoju prognózu rastu na tento rok zmiernila len kozmeticky na stále čosi viac než dve percentá, zároveň však explicitne vyzvala na urýchlenie nevyhnutných ekonomických reforiem tak, aby sa stihli ešte pred „nasledujúcou recesiou.“

Zároveň EK pripustila, že nasledujúce obdobie hospodárskeho ochladenia nemusí byť až také vzdialené, keďže k nemu môže prispieť aj prebiehajúca eskalácia obchodného napätia. Pritom ak sa aj podarí vyhnúť priamym colným opatreniam USA proti vývozom z Európskej únie, najmä nemecký priemysel sa už nechal počuť, že nepriamo pocíti negatívne dôsledky aj z obchodnej vojny medzi USA a Čínou.

„Najväčším rizikom pre naše ružové vyhliadky je protekcionizmus, z ktorého sa nesmie stať nový normál,“ povedal doslova komisár EÚ pre hospodárske otázky Pierre Moscovici.

K jeho varovaniu sa v úvode mája pridal aj prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi: „Čo vieme s istotou, je, že takéto udalosti majú výrazný a prudký vplyv na dôveru, na podnikateľskú dôveru, dôveru exportérov vo všeobecnosti a dôvera môže obratom ovplyvniť vyhliadky rastu.“ Aj prezident ECB sa však vyslovil, že po nedávnom období vyššieho než očakávaného rastu sa treba pripraviť na „zmiernenie“ v dynamike expanzie.

„Ak sa poškodia toky medzinárodného obchodu, poškodí to Nemecko,“ pripomenul pre Financial Times Dennis Snower, riaditeľ Inštitútu pre svetovú ekonomiku z Kiel a dodal: „Nemecký [ekonomický] model je závislý na tom, aby bol [medzinárodný] obchod taký slobodný, ako je to možné.“

V ostatných desaťročiach sme začali považovať voľný medzinárodný obchod za prirodzenú a samozrejmú súčasť hospodárskeho života. Po viacerých čiernych labutiach v oblasti politického vývoja na starom kontinente tak zrejme stojíme na prahu potenciálneho vzostupu obchodného protekcionizmu, dôsledkom ktorého by sa nemohol vyhnúť ani priemysel strednej Európy.

 

Vladimír Vaňo
ekonom britské skupiny CentralNic Group PLC.